Živá pôda

“To co nazýváme hlínou, půdou, zeminou či substrátem, není jen nějaký výživný držák na rostliny, do kterého jednou něco píchneme a jindy zas vytrhneme. Půda je živá sama o sobě a naším cílem by mělo být udělat jí tak živou, jak jen to je možné. V půdě se to totiž hemží  přinejmenším takovým množstvím života, jako na povrchu.“ /Jaroslav Svoboda/

Pôda je život, dáva nám život a na to aby sme boli živí a zdraví potrebujeme takú i pôdu. Nestačí sa starať o rastliny. V prvom rade musíme chrániť pôdu. Ak je dobrý základ, tak rastliny si už poradia  :)

Ako na to?

• Z fyzikálneho hľadiska by mala byť schopná zadržiavať dostatočné množstvo vody, tepla a živín. Je priepustná pre vodu a živiny.

• Z biologického hľadiska musí obsahovať užitočné organizmy, inak si nedokáže plniť svoje funkcie. Mikroorganizmy vytvárajú v pôde prírodné antibiotiká. Táto činnosť závisí od množstva organickej hmoty a na ňu viazaných húb. Pôdne organizmy produkujú tiež vitamíny.

• Enzýmy vytvárajú všetky organizmy a korene rastlín. Produkuje ich hlavne mikroflóra žijúca pri koreňoch rastlín. Enzýmy rozkladajú pesticídy a iné jedy v pôde. I pre túto úžasnú vlastnosť je dôležité život v pôde podporovať.

• Dážďovky prepúšťajú cez svoje tráviace ústrojenstvo ročne na 1ha 1000t pôdy. Sú to neskutočné organizmy. Nielen že uzdravujú pôdu, ale ju i prevzdušňujú. Robia ryľovacie a hnojace práce za nás.

• Optimálna zdravá pôda je hrudkovitá s veľkým množstvom prepojených pórov. Funguje ako špongia. Má význam pri zakoreňovaní rastlín a chráni ich pred suchom. Trvalosť hrudiek závisí od obsahu humusu a vápnika v pôde. Vápnik zvyšuje pH pôdy a zlepšuje vstrebávanie živín. Humus obsahuje veľa živín a spolu s vápnikom chráni pôdu pred ich vymývaním.

• Na zdravú pórovitosť pôdy majú vplyv bôbovité a motýľokveté rastliny. Deštrukciu spôsobuje nadmerné udupávanie či obracanie zeme. Preto je skvelé vytvárať záhony, v ktorých je čo najmenšie množstvo cestičiek. Takými záhonmi sú napr. tvary v podobe kľúčových dierok.

Akú máme pôdu?

Dá sa to odpozorovať podľa rastlín.

Pŕhľava, hviezdica prostredná, loboda, boľševník-zem je bohatá na dusík. Odporúča sa tu pestovať rastliny z ktorých chceme jedlé korene.

Štiavnička obyčajná, ruman poľný, kolenec roľný, metlička krivoľaká – zem je kyslá. Tam sa dobre darí brusniciam, čučoriedkam, rododendrónom.

Púpava, skorocel, mrlík – ťažké ílovité pôdy. Pôda má nedostatok prevzdušnenia a nadmerné množstvo vody. Odporúčajú sa vyvýšené záhony.

Naopak na ľahkých piesočnatých pôdach je veľa vzduchu, treba mulčovať. Viac o muľčovaní sa dočítate TU.

• Permakultúra nepozná buriny
  •  púpava lekárska kyprí zem a vynáša z hĺbky živiny
  •  kozlík lekársky-valeriána priťahuje dážďovky
  •  pŕhľava a ďatelina prevzdušňujú pôdu. pripravujú ju na výsadbu. Pŕhľava zvyšuje odolnosť rastlín a produkciu éterických olejov.
  •  horčica odkysľuje pôdu.
  •  vratič odháňa muchy, komáre, chráni rastliny pred mravcami
  •  baza dobre vplýva na procesy v komposte. Kompostovisko umietňujte v jej tieni.

• Rýľovaním sa ničí štruktúra pôdy. Prevzdušnenie a vyživovanie najlepšie zabezpečia pôdne organizmy a korene rastlín. Pôdu stačí max. prekypriť rýľovacími vidlami. Jemným okopávaním prevzdušníme hornú vrstvu pôdy a podporíme činnosť mikroorganizmov.

• Výsadba.
  •  pôda by mala byť celá pokrytá, stále. Nikde v prírode nenájdete holú pôdu. Má to svoj význam. Pralesy či lesy patria k najproduktívnejším ekosystémom je tam hojnosť jedla a vitamínov bez toho aby tam niekto kopal, postrekoval či iné nezmyselné aktivity.
  •  výsadba tri sestry je ukážkou, že v prírode je všetko prepojené. A je opäť dôležité mať pokrytú celú plochu záhrady rastlinami, zeleným hnojením, či mulčom.

• Regulácia burín
  •  nenechávame pôdu nezakrytú. Mulčujeme, či využívame zelené hnojenie.
  •  bránime burinám vo vysemenení. Na začiatok ich musíme manuálne odstraňovať kým naše jedlé rastliny nevytvoria silný zápoj a pre buriny nebude proste miesto :)
  •  vytrvalé buriny teda oslabujeme pravidelným vytrhávaním. A keď ich tam aj tak neustále máme, tak sa treba zamyslieť čo nám tá burina chce povedať. Možno bude jedlá, liečivá, alebo vám proste chce len prevzdušniť svojimi koreňmi záhradku :)

• Hnojenie

Hnojíme pôdu a nie rastliny. Používame len rastlinné výluhy, alebo tzv. organické hnojivá. Pestovanie rastlín pôdu oslabuje, preto je dôležité vracať do nej živiny.

•  čerstvému hnoju sa však vyhýbame. Odplavuje živiny, oslabuje rastliny, nedochádza k tvorbe trvalého humusu. Zápach dokazuje, že sa vylučuje čpavok a živiny sú prítomné len vo veľmi ľahkej forme. Zarytím hnoju síce doádme rastlínám nejaké živiny, ale pôde nepomôžeme. Rastliny rastú rýchlo, ich pletivá sú nevyzreté a zákonite sa objavujú škodcovia, pretože rastliny sú slabé.
•  Hnojením vyzretým kompostom nič nepokazíme. Organická hmota sa začne za priaznivých podmienok pomaly rozkladať – rozkladajú ju živé organizmy. Lepšie je však hnojiť častejšie a v malých dávkach. Najlepšie je na jar kompost rozhodiť na záhrade. Potom ho zrovnáme hrabľami. Množstvo používame podľa stavu zeminy od 2 do 10kg na m2. Používame kompost dobre vyzretý.
• Ak by sme ho na jeseň zapracovali do pôdy, tak do jari sa dostane do nižších hĺbok kde ho pôda a ani rastliny nepotrebujú. Iba v prípade, že by boli v komposte ešte veľké kusy, tak ho zapracujeme na jeseň do pôdy, aby ho do jari mikroorganizmy rozložili.

Nech je vaša pôda živá, vaše rastliny silné a vaša duša plná radosti :)