priestory pre tvory

Z čerešňového denníka: Silikóny

E: “Zuzaaaa a prečo si dávajú ženy silikóny a čo to vlastne je?“ Oblial ma pot. Ďalšia z mojich “obľúbených“ otázok? V duchu som si pomyslela, že je to stále lepšie ako otázka Čo je to sex. Ach keby sme v "normálnej" škole tak by som mohla povedať: “Ticho, teraz máme dejepis!“ Ale my nie sme v takej škole.

Keďže jednáme na rovinu, tak som na rovinu povedala, že to nemám naštudované a nie som si istá či by som to vedela dobre vysvetliť. Nastala chvíľka ticha, ale fakt len chvíľka počas ktorej som si naivne myslela, že ideme ďalej bez odpovede. Mýlila som sa. P. mi oznámil, že veď im ukazujem ako využívať knihy a internet vo svoj prospech a rýchlo vyhľadať informácie, ktoré potrebujeme, tak nech to využijem. A už som bola vybavená. Tak dobre, idem na to. Medzitým samozrejme ešte prebehlo medzi deťmi pre istotu hlasovanie, že kto chce vedieť prečo ženy riešia silikónové prsia. Všetci boli ZA okrem Pa. Deti sa prekvapene pýtajú: “A ty nechceš vedieť čo to je?“ Pa. Vraví: “Nie, ja to predsa viem.“ Fíííha. Deti ostali ešte viac prekvapené. A ja som sa v duchu potešila, že im to vysvetlí niekto iný. “Tak a čo to teda je?“ pýtajú sa deti. Pa odpovedá: “No predsa lepidlo. Minule ho môj tatino používal.“ :)

Po tejto odpovedi sa všetci pozreli na mňa, lebo som sa ako jediná smiala. Samozrejme to bola jasná indícia, že tá odpoveď nebude úplne tá pravá, čo chceli počuť aj keď je správna.

Tak sadám za net. Deti si vytvorili pelech, poskladali sa jeden vedľa druhého a čakali. Zaujímavé ako deti vedia aj obsedieť, dokonca i čakať, keď chcú :)

Po pár minútach v rámci, ktorých som sledovala, koľko asi tak vydržia sedieť, ale už to pozorovanie nebavilo ani mňa, som k nim prišla s odpoveďou.

Predtým som však dala úvod ako správna predkapela a zopakovali sme biológiu ľudského tela až sme skončili pri mliečnych žľazách pri ich význame a funkcii.

A začalo rozprávanie o silikónovej hmote, o operácii ako sa aplikuje silikónová hmota a obrázkoch na ktorých boli ženy pred a po zákroku. Na ženy pred zákrokom deti pozreli a nič sa nedialo. Na tie isté ženy pohľad po zákroku privádzal deti do obrovských smiechov a nechápavosti, že prečo to ženy robia. Nasledovala úplne krásna diskusia, z ktorej záver bol, že aj tak sú ľudia krásni keď sú fayn, vtipní, radujú sa a ženy by mohli mať radšej dlhé vlasy ako veľké prsia :) V tejto diskusii nám pomohol príbeh od Roalda Dahla: Hastrošovci, ktorý sme si čítali pred touto diskusiou. Písalo sa v ňom, že keď má človek poriadok v hlave a má pozitívne myšlienky, tak môže byť akokoľvek škaredý a stále je pekný a zase to platí i naopak :)

Potom prešli deti v pohode uspokojené za stôl, že by si chceli zahrať hru Dobble o peniaze, ktoré si vyrobili. Ale to je už iný príbeh.