Pedagogika podľa Marie Montessori

„Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“ To bola prosba, ktorú vyslovilo malé dieťa Marii Montessori (ďalej iba M.M.), pričom sa zároveň stala hlavnou myšlienkou jej pedagogiky. Dieťa chce byť od prirodzenosti samostatné, cíti túžbu a potrebu učiť sa.                           

Na to, aby sa tento pocit naplnil potrebuje PRIPRAVENÉ PROSTREDIE, čo predstavujú aktivity, ktoré zodpovedajú jeho mentálnej úrovni. Rovnako aj nábytok a doplnky by mali byť prispôsobené výške dieťaťa a mohli v ňom podporiť pocit samostatnosti a rozvoj sebavedomia.    

Jedným z kľúčových pojmov v Montessori pedagogike je SLOBODA. Neznamená to však, že si dieťa môže robiť čo chce. Dôležité je dodržiavať pravidlá, ktoré deti i učitelia rešpektujú. Súčasťou tejto pedagogiky sú špeciálne navrhnuté pomôcky/aktivity, ktoré deti zaujmú a vyberú si ich. Ak sa dieťa nevie rozhodnúť, môže mu učiteľ nejakú ponúknuť. V prvotnej fáze ju predvedie dieťaťu, ktoré sa ju pokúsi opakovať. Učiteľ nezasahuje, neopravuje, dieťa samé zistí, kde urobilo chybu. UČITEĽ JE TICHÝ POZOROVATEĽ, ale vždy pripravený pomôcť. Nikdy nehodnotíme snahu alebo výkon dieťaťa negatívne a NIKDY DIEŤA DO NIČOHO NENÚTIME, pretože mu nechceme znechutiť radosť z učenia. Ak je to potrebné, môže mu aktivitu opäť predviesť. Tie zahrňujú napr. každodenný život, geometriu, rozvoj všetkých zmyslov, geografiu, zoológiu, botaniku, aritmetiku, kozmickú výchovu, jazyk a reč a i.                                            

Deti sa učia pochopiť veci a javy okolo nás prostredníctvom manipulácie s vecami, vďaka čomu sa rozvíja ich spôsob myslenia a reči. RUKA JE preto akoby NÁSTROJOM DUCHA. Keď dieťa ukončí prácu s materiálom, je vedené k tomu, aby ho vrátilo na pôvodné miesto, i keď sa to často nemusí zdať, ale DETI MAJÚ VEĽKÝ ZMYSEL PRE PORIADOK.

Každé dieťa prežíva tzv. SENZITÍVNE OBDOBIA, počas ktorých je akoby viac citlivé a pripravené na získanie určitých zručností. Dieťa nám vysiela signály a je na nás, aby sme ich rozlúštili, preto musíme byť dobrými pozorovateľmi, aby sme dieťa podporovali v danej schopnosti. Keď si vyberie aktivitu, ktorá ho zaujme, už malé dieťa má veľkú schopnosť koncentrácie nad danou aktivitou, čo M. M. nazýva POLARIZÁCIA POZORNOSTI. Dieťa vhodný predmet natoľko zaujme, že sa ľahko a rýchlo učí, získa nové vedomosti, zručnosti.

V Montessori triedach sú VEKOVO ZMIEŠANÉ SKUPINY. Mladšie deti sa učia od starších a starší si zároveň upevňujú nadobudnuté poznatky, učia sa ich vysvetľovať, čo predstavuje akúsi kontrolu chýb, predmet vysvetľovania sa im stáva jasnejším, najmä vtedy, keď ho ešte nevedia dobre. Deti sa učia jeden od druhého, navzájom sa inšpirujú, učia sa rešpektovať schopnosti a prácu iných.     

Montessori pomôcky predstavujú rozvoj všetkých zmyslov, podporujú hrubú a jemnú motoriku, intelektuálny rozvoj, koncentráciu, samostatnosť, zodpovednosť, rozvoj sebakontroly a sebaúcty a i.                                                                                                             

Snahou Montessori pedagogiky je vychovať nezávislé, sebavedomé, vyrovnané osobnosti, ktoré môžu zmeniť svet  :)

Použitá literatúra:

Helmingová, Helene: Pedagogika M. Montessoriovej. Nitra: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996. 216 s. ISBN 80-08-00281-6

Heinstock, Elizabeth G.: Metoda Montessori a jak ji učit doma Předškolní léta. Praha: Pragma, 2013. 120 s. ISBN 978-80-7349-370-7

http://detiakodar.sk/montessori-principy/